Neurológia
Diagnostika a liečba ochorení mozgu, miechy, nervov a neuromuskulárneho systému.
Keď nervový systém nefunguje správne
Neurologické ochorenia môžu ovplyvniť pohyb, koordináciu, vedomie, správanie aj funkciu končatín. Klinickým neurologickým vyšetrením hodnotíme stav vedomia, postojové reakcie, koordináciu a reflexy a podľa nálezu volíme ďalšiu diagnostiku alebo liečbu.
Klinické neurologické vyšetrenie
Ochorenia mozgu, miechy a periférnych nervov
Epileptické záchvaty a poruchy vedomia
Ochorenia medzistavcových platničiek
Neuromuskulárne a infekčné ochorenia
Rehabilitácia neurologických pacientov
Presná lokalizácia problému
Neurologickým vyšetrením určujeme, ktorá časť nervového systému je postihnutá a či pacient potrebuje ďalšiu diagnostiku, napríklad CT alebo MRI.

MVDr. Jozef Talajka, CeertCAAP
Interná medicína
Kedy vyhľadať neurologické vyšetrenie?
Ak má zviera slabé alebo ochrnuté končatiny.
Ak má záchvaty, odpadáva alebo stráca vedomie.
Ak chodí v kruhu alebo naráža do predmetov.
Ak chodí neisto, vrávorá alebo často padá.
Ak má bolestivý chrbát alebo nahrbenú chôdzu.
Ak sa náhle mení jeho správanie alebo orientácia.
Ak škrtá pazúrmi alebo zle došľapuje.
Ak nakláňa hlavu alebo má mimovoľné pohyby očí.
Ak má obrnu tváre alebo nedokáže normálne žmurkať.
Ako sa pripraviť na vyšetrenie?

Lieky
Pred vyšetrením nepodávajte protizápalové lieky bez dohody s lekárom; podľa podkladu ich môže byť potrebné vysadiť približne 5 dní vopred.

Priebeh
Pacienta by mala sprevádzať osoba, ktorá pozná príznaky a ich priebeh.

Záchvaty
Pri epileptickom záchvate pomôže videozáznam; pri plánovanom vyšetrení môže byť potrebná aj 8-hodinová hladovka.

Náhle príznaky
Pri ochrnutí alebo náhlom neurologickom probléme obmedzte pohyb a zabezpečte čo najrýchlejšie vyšetrenie.
FAQ
Čo znamená kľudový režim?
Ide o výrazné obmedzenie pohybu. Podklad uvádza krátke venčenie na vôdzke približne 5–10 minút trikrát denne, bez voľného pohybu a ideálne bez schodov; doma môže byť potrebné obmedzenie priestoru klietkou alebo transportným boxom.
Kedy je potrebná operácia chrbtice?
Nie každý pacient s ochorením medzistavcovej platničky potrebuje operáciu. Rozhoduje závažnosť neurologických príznakov a príčina útlaku miechy; pri ochrnutí podklad zdôrazňuje potrebu urgentného neurologického vyšetrenia.
Musí každý neurologický pacient absolvovať CT alebo MRI?
Nie. CT a MRI sa indikujú až podľa výsledku neurologického vyšetrenia a ďalších vyšetrení. Nie všetky neurologické diagnózy pokročilé zobrazovanie vyžadujú.
Môže byť epileptický záchvat príznakom iného ochorenia?
Áno. Podklad upozorňuje, že nie každý pacient so záchvatmi má idiopatickú epilepsiu. Záchvaty môžu byť prejavom iného interného alebo neurologického ochorenia, preto je dôležitá správna diagnostika.
Pomôže video epileptického záchvatu?
Veľmi. Záchvaty môžu mať rôznu podobu a z opisu majiteľa nemusí byť vždy možné presne určiť ich charakter. Videozáznam môže výrazne pomôcť pri diagnostike.
Je epilepsia vždy celoživotné ochorenie?
Idiopatická epilepsia je celoživotná a pacienti vyžadujú dlhodobú medikáciu a pravidelné kontroly. Ak sú však záchvaty spôsobené iným ochorením, lieči sa primárna príčina.
Môžu sa neurologické problémy prejavovať len zmenou správania?
Áno. Napr. kognitívna dysfunkcia starších psov, pri ktorej sa môže meniť osobnosť, návyky, reakcie na podnety, orientácia aj hygienické návyky.
